Červená repa obsahuje množstvo minerálnych látok a vitamínov. Medzi najvýznamnejšie patria horčík, železo, draslík, zinok, mangán, jód a vitamíny C a E. Fytochemikálie, ktoré obsahuje, majú pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém, konkrétne tepny a steny vlásočníc. Okrem toho znižuje krvný tlak, posilňuje očné nervy a celkovo náš zrak, prečisťuje črevá, pôsobí na pružnosť a vitalitu pokožky a posilňuje imunitný systém. Takže hovoríme o hotovej vitamínovej bombe, ktorá by nemala chýbať na žiadnej záhradke.
Môžete pestovať rôzne druhy. Poznáme repu s polodlhou a guľovitou buľvou.
- Polodlhá buľvasa dobre uskladňuje aj na dlhšiu dobu. Najčastejšie sa používa do šalátov. Drobnou nevýhodou môže byť dlhšia doba rastu
- Guľovitá buľvachutí najlepšie hneď po vybratí zo zeme. Teda nie je vhodná na skladovanie. Rastie však kratšie a je odolná voči škodcom a iným chorobám.
Je jedno, pre ktorý druh sa rozhodnete. Oba môžete pestovať v klasickej sýtočervenej farbe, ale existujú aj žlté, biele, alebo rôznofarebné odrody.
Červená repa je jednoročná rastlina. Od momentu, kedy vysejeme semienka, až po dobu, keď budeme môcť pozbierať buľvy, prejde šesťdesiat až stodvadsať dní. Záleží to najmä od konkrétnej odrody.
Na pestovanie nie je repa vôbec náročná. Ak chcete pekné, veľké a zdravé plody, nájdite jej miesto so stredne ťažkou pôdou a dostatkom živín. Ak máte na záhrade pieskovitú zeminu, môžete ju pokojne zasadiť aj do nej. Problém by mohla byť skôr ťažká a ílovitá pôda. V nej by repa síce vyrástla, ale keďže by nemala dostatok sily na roztlačenie takejto zeminy, buľvy by boli zakrpatené.
Okrem samotných koreňov, môžete konzumovať aj listy. Sú výborné do šalátov.
Živiny môžeme dodať pridaním vyzretého kompostu, alebo priemyselným hnojivom. To však nikdy neaplikujeme hneď pred výsevom. Lepšie je ak si políčko pripravíme ešte pred zimou. Čo sa týka zásaditosti, obľubuje mierne zásaditú pôdu, avšak príliš kyslú vyslovene neznáša.
Zálievka by mala byť čo najvyrovnanejšia počas celého vegetačného obdobia. Málo vody by mohlo zapríčiniť praskanie plodov. Semená môžete na voľný záhon vysiať už koncom marca, pretože klíčia o čosi dlhšie. Mierne mrazíky by im nemali uškodiť. Ak si však chcete byť istí, môžete záhon prikryť netkanou textíliou.